Dobrý deň.
Som účastníkom pozemkových úprav, v ktorých sa postupuje veľmi divne a určite nie nestranne. Chcem sa spýtať, či existujú aj nejaké metodické pokyny pre uplatnenie zákona o PÚ, ktorými sa majú projektanti a OÚ riadiť. Ide hlavne o definovanie primeranosti nového pozemku z hľadiska jeho umiestnenia, tvaru a prístupu k nemu. Kedy je možné zriadiť vecné bremeno na novom pozemku, ak pôvodný pozemok vecné bremeno nemal? Je možné zriadiť vecné bremeno bez súhlasu vlastníka? Je možné spracovať rozdeľovací plán bez prerokovania návrhu nového usporiadania pozemkov s dotknutými vlastníkmi?
Postup pri PÚ podľa MN a zákona
Ne, 29/03/2015 - 11:21
#1
Postup pri PÚ podľa MN a zákona
Dobrý deň Jozef.
Už tradične najskôr odpovede :
1. Metodické návody(MN) k problematike PÚ existujú tri – MN, ktorým sa riadi prípravné konanie (pred nariadením alebo povolením PÚ); MN na geodetické a niektoré iné činnosti v projekte PÚ (upravuje technické a niektoré procesné postupy spracovania podstatnej časti projektu PÚ) a Metodické štandardy na projektovanie PÚ (obsahujú postupy a niektoré odporúčané technické prvky a parametre spracovania ostatných dokumentačných častí projektu PÚ, ktoré nie sú obsahom „MN na geo_činnosti“).
2. otázkou primeranosti sa na tejto stránke venujeme na viacerých miestach. Aj v tomto diskusnom fóre, ale aj v reláciách, ktoré Vám odporúčam si pozrieť (nájdete ich na stránke „vpravo“ pod „propagačnými materiálmi KPÚ SR“). V zásade platí, že nový pozemok (NP) musí spĺňať podmienky primeranosti priamo podľa ustanovení zákona vo výmere, v hodnote a v polohe a nesmie zostať po PÚ neprístupný (čo ale neznamená, že je „niekto“ povinný prístupovú komunikáciu aj vybudovať – prístupom sa vo veľa prípadoch rozumie „iba“ vyčlenenie potrebnej komunikácie v zodpovedajúcich parametroch, z ktorej je prístup k NP možný … – viď aj inde na stránke).
3. S vecnými bremenami je to komplikovanejšie, ako si laická verejnosť vie predstaviť. Tých prípadov je viacero a nedá sa v takejto odpovedi obsiahnuť celá táto problematika. Uvediem jeden príklad, aj keď prirodzene netuším, či sa týka prípadu, ktorý Vás zaujíma. V území sú spravidla prípady, keď konkrétne vecné bremeno nie je vyznačené v katastri, ale pozemky sú obmedzené inými zákonnými ustanoveniami – napr. pobrežné pozemky a z toho plynúce ochranné pásma tokov, niektoré líniové inžinierske siete, či už elektrika, káble, stoky a pod., ktoré nemajú vecné bremeno vyznačené v katastri, ale správcovia sa k nim prirodzene musia dostať, aby vykonávali údržbu a tieto siete prevádzkovali. Nevidím nič čudné na tom, ak sa v projekte takéto vecné bremená takpovediac „zlegalizujú“, keďže v zmysle zákona sú tie pozemky aj tak týmito prvkami infraštruktúry už v zmysle príslušného zákona obmedzené. Je otázkou, či vlastník toto vezme na vedomie, alebo bude trvať na „svojom výklade“, že na „vstupe do projektu“ žiadne siete nemal. Prirodzene, ak naozaj na pôvodných pozemkoch žiadne takéto siete nemal, tak nie je povinný prijať také umiestnenie NP, ktoré mu z tohto dôvodu nevyhovuje. A konkrétna odpoveď teda je, že bez súhlasu vlastníka, by „nové“ vecné bremeno zriadené byť nemalo (čo ale znamená, že treba hľadať inú polohu a nie NP pozemok proste ponechať a iba vecné bremeno nevyznačiť (to potom nemá riešenie, že?).
4. a napokon, tiež už tradičná odpoveď : „NIE, bez prerokovania návrhu nového stavu s jednotlivými vlastníkmi, nie je možné spracovať žiadny rozdeľovací plán! (viď §12, ods.6)“.
Opakovane uvádzam a vyzývam každého, kto to s PÚ myslí dobre, aby postupoval uvážlivo a komunikatívne. A platí to rovnako tak o prístupe spracovateľov a štátnych úradníkov, ale prirodzene aj o pragmatickom a korektnom správaní sa vlastníkov.
Viackrát som odporúčal a robím, to opäť, pýtajte sa, žiadajte vysvetlenia, informujte sa u spracovateľov a štátnej správy o skutočnostiach, ktoré práce na projekte PÚ ovplyvňujú a vzájomne medzi sebou súvisia a až potom súďte(me), či je niečo “divné“ , nestranné, korektné, transparentné , alebo nie je …. . Zákon pozná viacero účinných prostriedkov ako sa vlastník môže a má brániť, ak prichádza k porušeniu jeho práv. Verte však, že vo veľa prípadoch nejde o porušovanie práv, ale postačí lepšie vysvetlenie, pochopenie, vzájomná ústretovosť a zaiste, mnohokrát aj potreba vedieť prijať kompromis(y) a vec zrazu vyzerá inak, ako pri prvotnom posúdení. Pozemkové úpravy sú proste multispektrálnou disciplínou, kde sa určité kompromisy spravidla očakávajú viac, ako v ktorej koľvek inej oblasti života. Hovorí sa, že „PÚ sa robia „raz za sto rokov“ a urobiť ich, vôbec nie je jednoduché“. Pracujem na nich už 23 rokov, verte, je to tak!. :)
S vierou, že som snáď vyššie uvedenými informáciami v niečom pomohol
Ing. Jozef Bugár, spracovateľ.