Práva účastníka pri spracovaní PPÚ

2 príspevky / 0 new
Posledne pridané
účastník PÚ (bez overenia)
Práva účastníka pri spracovaní PPÚ

Dobrý deň, projektant pozemkových úprav mi naprojektoval parcely tak, že jedna má šírku 4 m a dĺžku 250 m, čo sa reálne nedá obhospodarovať a druhú mi naprojektoval na územie, ktoré bolo vyňaté z komposesorátu a teda sa nachádza mimo obce, medzi horami, tento pozemok má 3x väčšiu výmeru – pôvodný pozemok v podiele 1/3 spoluvlastníctva som mala takmer v centre obce. Od začiatku PÚ som žiadala pozemky sceliť a preniesť na územie, na ktorom sa nachádza ten úzky pozemok, projektant vôbec neprejavil vedomie, že by to nebolo možné, dokonca na poslednom prejednávaní mi povedal, že došlo len k omylu a znovu si zapísal moju požiadavku. No teraz, keď mám Projekt pozemkový úprav – umiestnenie nových pozemkov, tak nič sa nezmenilo, všetko ostalo, tak ako bolo pri poslednom prejednaní, takže údajný omyl, zrejme nebol omylom. Vzniesla som námietku a odpoveďou mi bolo, že čo by som chcela, veď mám parcelu tam, kde som ju chcela mať (to mysleli ten úzky pás 4 m x 250 m), podotýkam, že to je na parcele, kde som túto pôdu aj vlastnila. Ostatnú pôdu som vlastnila v podiele 1/3 na území ako som písala vyššie.
Projektant sa správa doslova ignorantsky. Toto je cieľom pozemkových úprav? Ja sa cítim ako obeť pozemkových úprav , pre mňa nemali žiaden význam a skôr mi uškodili. Získala som peknú lúku, toto mi povedal projektant, keď som sa spýtala, čo mám z toho pozemku. Mám šancu sa ešte nejako brániť, či toto je bežný postup projektantov? Aká je toto spolupráca?

Ing.Jozef Bugár (bez overenia)
Práva účastníka pri spracovaní PPÚ

Dobrý deň.
Váš príspevok som si prečítal naozaj pozorne.
Najskôr odpovede :
Na Vašu otázku “toto je cieľom PÚ?” – v kontexte ako ste problém opísala, je odpoveď “Nie, toto nie je cieľom PÚ.”
Na Vaše dve otázky zo záveru príspevku – “Áno, máte šancu brániť sa.” Tak ako je vec opísaná, tak ďalšia odpoveď je : “Nie, nemyslím si, že toto je bežný postup projektantov. Snahou projektantov by mala byť – a v absolútnej väčšine prípadov aj určite je, snaha o transparentné a korektné správanie.” A napokon, opäť v kontexte Vášho príspevku, ak sa cítite ako obeť PÚ a veci sa udiali tak, ako ich popisujete, moja odpoveď znie : “takáto spolupráca sa javí ako nekorektná”.
Je ale potrebné poznať aj názor a dôvody, pre ktoré sa projektant a správny orgán rozhodli takto konať, čo v tejto komunikácii iste nezabezpečíme. Takže mojim odporučením môže byť len to, čo som už niekoľkokrát prezentoval a síce :
1.
prerokovanie všetkých náležitostí konania s vlastníkom sa predpokladá v takej forme, aby tomu vlastník porozumel. Ak tomu tak nie je, alebo nebolo, tak sa si to vysvetlenie pýtajte opätovne, prípadne sa bráňte námietkami – čo zrejme aj robíte.
2.
vlastník má právo brániť sa a správny orgán je povinný sa jeho námietkou plnohodnotne zaoberať. Ak Vaša námietka nebude vybavená v prvom stupni a s rozhodnutím o nej nebudete stotožnená, bráňte sa na stupni druhom.
Nikto netvrdí, že v projekte PÚ sa nestanú chyby – každý sme len človek a pri práci sa vyskytne všeličo (objektívne príčiny, subjektívne, nepozornosť, náhoda, omyl …), ale veď aj preto zákon pozná onen titul pripomienkového konania a dáva možnosť vlastníkovi sa účinne brániť. Spracovateľ v takomto konaní pracuje s desiatkami tisíc rôznych údajov a tisíckami rôznych nárokov. Je prirodzené, že sa môže stať, že niečo “uletí”. A ak sa to stane, no tak je to riešiteľné a verte že aj riešené cestou spracovateľov a v konečnom dôsledku, ak je treba, tak aj cestou príslušných správnych orgánov.
Ak veci posudzujeme triezvo, vecne, bez emócií, tak verím, že výsledok sa iste v prijateľnom časovom horizonte dostaví.
S úctou,J.Bugár.

glqxz9283 sfy39587stf02 mnesdcuix8