V súvislosti s odhaleniami o podvodnom čerpaní plošných dotácií v poľnohospodárstve sa v prekotnom období posledných dvoch rokov začali viac skloňovať aj pozemkové úpravy ako nástroj, ktorý mal (už dávno) priniesť poriadok do vlastníckych a užívacích vzťahov k poľnohospodárskej pôde. Rozdrobené a príliš komplikované pozemkové vlastníctvo bolo správne označené, ako jedna z príčin, prečo nie je možné užívať reálne vlastnícke parcely, resp. prečo je užívanie úplne oddelené od vlastníctva a tým pádom absentuje aj akákoľvek možnosť kontroly poberania dotácií.
Nešťastným dôsledkom tejto debaty bolo zúženie celej problematiky pozemkových úprav len na oblasť komasácie (sceľovania) spoluvlastníckych podielov pre účely poľnohospodárstva. V diskusiách a príspevkoch politikov zanikal ich nadrezortný charakter, nikto si nespomenul na pozitívne výstupy pozemkových úprav pre rozvoj vidieka, ochranu životného prostredia a pôdneho fondu, obnovu mapového operátu, či správcov štátneho majetku v doprave, vodohospodárstve atď.
Pozemkové úpravy mali tak trochu smolu, že „prischli“ rezortu pôdohospodárstva. Hoci bola (a stále je) táto voľba najlogickejšia, dôsledkom bolo práve spomínané zjednodušenie, že majú slúžiť výhradne poľnohospodárom a ich potreba sa často a nezmyselne hodnotila podľa toho, aký prínos predstavujú pre zefektívnenie poľnohospodárskej výroby. A keďže pre istú časť poľnohospodárov mohli usporiadané vlastnícke vzťahy k pôde predstavovať skôr ohrozenie, často bolo počuť zdôvodnenia, že pozemkové úpravy poľnohospodári pre zlepšenie ich práce vlastne nepotrebujú. (Podobne, ako nepotrebujú ani vlastníkov poľnohospodárskej pôdy, na ktorej podnikajú.)
Motivácia politikov zaoberať sa neusporiadaným pozemkovým vlastníctvom bola a je rôzna - zväčša ide o chválihodnú snahu nastoliť v rezorte poriadok, odstrániť krivdy a aspoň čiastočne zmeniť charakter poľnohospodárstva tým, že umožníme prístup k pôde aj malým farmárom. Žiaľ, z pohľadu krajiny a vidieka ide opäť o jednostranný, úzko rezortný prístup zameraný výhradne na poľnohospodárstvo, najmä na riešenie užívania poľnohospodárskej pôdy (čo je inak sám o sebe veľmi potrebný krok).
Aby sme lepšie pochopili situáciu v akej sa nachádzame a urobili správne rozhodnutie, akým smerom pokračovať, nie je potrebné objavovať Ameriku a hľadať úplne novátorské riešenia. Možno si stačí spomenúť, že zákon o pozemových úpravách bol prijatý v r.1991 ako federálny zákon a že na rozdiel od Slovenska sa v Českej republike vykonávali pozemkové úpravy v neporovnateľne, resp. nesúmerateľne väčšej miere (viď. Geodetický a kartografický obzor 4/2015, Ing. Kateřina Jusková, doc. Ing. Zlatca Muchová, PhD.,Ing. Michal Pochop, naše zhrnutie je tu). Existuje teda prístup, ktorý má spoločné východisko a spôsob riešenia, trochu odlišné východiskové podmienky, no najmä dlhé obdobie vykonávania a množstvo konkrétnych projektov a realizácii, na ktorých možno skúmať prínos pozemkových úprav vo všetkých vyššie menovaných oblastiach.
„Krajina v České republice prošla vlivem a působením člověka složitým vývojem, na kterém se podepsaly střídající se politické a hospodářské vlivy. V důsledku velkoplošného obdělávání půdy pak došlo k zániku polních cest, přirozených liniových prvků a dalších přírodních a krajinotvorných elementů. Neudržované a nerespektované vlastnictví pozemků způsobilo, že původní vlastnické parcely dosud evidované v Katastru nemovitostí České republiky neodpovídají skutečnému stavu v terénu.
Zvyšující se význam integrovaného rozvoje venkova a péče o krajinu vyžadují posílení angažovaného přístupu všech aktérů, včetně významné a často nezastupitelné role krajských pozemkových úřadů a jejich poboček. Došlo k narušení ekologické stability krajiny, devastaci zemědělského půdního fondu vodní a větrnou erozí, snížení biodiverzity a narušení krajinného rázu. Existence velkých honů znemožnila a často ještě znemožňuje vlastníkům, soukromým zemědělcům přístup na jejich pozemky. Mnozí vlastníci se stále nemohou ujmout vlastnických práv a řádně pozemky užívat. Existují rozdíly mezi vlastnickou evidencí a skutečným užíváním půdy. Více než tři čtvrtiny obhospodařované půdy se pronajímá od soukromých vlastníků. Bez vyřešení vlastnictví pozemků není možno v území realizovat nezbytná ekologická, půdoochraná či krajinotvorná opatření.
Jedinou cestou k nápravě tohoto stavu jsou pozemkové úpravy, které jsou nazývány „projekty krajinného inženýrství“. Pozemkové úpravy řeší komplexně celé území a ve veřejném zájmu se jimi prostorově a funkčně uspořádávají pozemky, scelují se nebo dělí a zabezpečuje se jejich přístupnost a využití, vyrovnání hranic a vytvoření podmínek pro racionální hospodaření vlastníků půdy. V těchto souvislostech se uspořádávají vlastnická práva a související věcná břemena. Současně se zajišťují podmínky pro zlepšení životního prostředí, ochranu a zúrodnění půdního fondu, vodní hospodářství a zvýšení ekologické stability krajiny.“
Tento citát je prevzatý zo stránky českého Státního pozemkového úřadu ČR. Takmer bezo zbytku popisuje aj stav na Slovensku, s tým, že u nás máme navyše ďalšiu záťaž v podobe extrémnej rozdrobenosti pozemkového vlastníctva a oveľa väčšej nepresnosti a neaktuálnosti katastrálnych máp. Z toho by sme mohli dedukovať, že potreba vykonávania pozemkových úprav bude na Slovensku vyššia a že tomu bude zodpovedať aj intenzita ich vykonávania.
Nemôže byť väčšieho rozporu a sklamania. V dôsledku financovania projektov pozemkových úprav takmer výhradne z eurofondov pripomínal proces usporiadania pozemkového vlastníctva zdochýnajúci motor, ktorý sa sľubne rozbehne, chvíľu ide, ale postupne slabne, až celkom zastane.
Pokým príprava znovunaštartovania procesu pozemkových úprav trvala celé funkčné obdobie predchádzajúcej vlády, novonastupujúca vláda už uvažuje o ich odložení z dôvodu riešenia akútnejších problémov. A tak sa hneď po prekročení hraníc smerom na Moravu, stojac na novej cyklotrase, môžeme ďalej nechápovo pýtať, prečo to u tých Čechov ide, akú že to majú protekciu a historickú výhodu? Žiadnu - len postupne a vytrvalo robia to, čo sme kedysi začínali robiť spoločne. Ak neveríte, odporúčam urobiť si na českom vidieku exkurziu po vybudovaných spoločných zariadeniach a opatreniach - poľných cestách, cyklotrasách, biokoridoroch a biocentrách, či vodných nádržiach a poldroch (ich zoznam je na stránke Státního pozemkového úřadu ČR). Pozemkové úpravy totiž nie sú iba to, čo si pod nimi trochu hmlisto predstavujeme u nás, skutočné pozemkové úpravy predstavujú okrem usporiadaného pozemkového vlastníctva aj konkrétne zmeny v krajine s vybudovanými zariadeniami. Dovolím si ešte jednu citáciu zo stránky Státního pozemkového úřadu.
Šance pro venkovská území
Pozemkové úpravy jsou velkou šancí pro řešené území jak vhodně uspořádat vlastnické vztahy k pozemkům a umožnit tak hospodaření těm vlastníkům půdy, kteří se dosud z různých důvodů svého práva ujmout nemohli. Jsou velkou a historickou šancí také pro krajinu v České republice. Projekty komplexních pozemkových úprav, územní plány a v neposlední řadě urbanistické studie vstupují do problematiky plánování venkovského prostoru.
Pozemkové úpravy:
• jsou cílevědomým souborem opatření, která zavádí do života venkova zásadní změnu v chápání vztahu ke krajině, způsoby jejího užívání a správy majetku, činí venkov přívětivým sociálním prostorem s malebnou krajinou
• dávají konkrétní podobu krajině a to jak podrobným uspořádáním vlastnických vztahů k pozemkům, tak pomocí nezbytných společných opatření v podobě nových polních cest, prvků územního systému ekologické stability, protierozních a vodohospodářských opatření
• jsou v mnohém směru nenahraditelným institutem realizace všech programů především zemědělské části krajiny, ale i územního rozvoje regionu
• přináší hospodářský růst a ekonomickou stabilitu venkova
• mají fenomén řešení majetkoprávních vztahů v kombinaci s veřejným zájmem
• jsou ze své podstaty regionální až místní záležitostí, která je náročná na koordinaci procesu, metodické řízení a participaci s místní komunitou.
Základní vize pozemkových úprav
• obnovit osobní vztah lidí k půdě, krajině a místu, ve kterém žijí a o který se starají
• lépe zhodnotit současné finanční prostředky a mobilizovat lidské zdroje, využít přesunu podpory z plošné dotace a extenzity výroby na rozvoj venkova a ochranu půdy
• standardizovat výkon státní správy, včetně optimalizace organizačního začlenění
• zvýšit kvalitu pozemkových úprav, využít více její realizační sílu, a to při zachování současného tempa provádění a cen prací
• zviditelnit propagací obor v rámci široké veřejnosti a dát mu společenskou vážnost
• nastavit změnu vnímání pozemkových úprav směrem k zohlednění venkova jako sociálního prostoru a kulturního dědictví
Keď to takto vidia u susedov a funguje to, prečo to tak nie je aj u nás? V porovnaní s Českou republikou môžeme v SR konštatovať kolosálny deficit v investíciach do krajiny. Samozrejme, keď v našom okolí niečo na prvý pohľad nevidíme, ťažko si uvedomíme, že nám to chýba. Avšak pri porovnaní s vyspelejšími krajinami (áno, v tejto oblasti k nim patrí aj Česko, dokonca i Maďarsko, s Rakúskom sa v záujme vlastného zdravia ani neporovnávajme) ťaháme evidentne za kratší koniec. Opäť na porovnanie stačí osobná skúsenosť – napr. sadnúť na bicykel a prejsť sa po poľných cestách u nás a v susedných krajinách. Kultúrna vidiecka krajina je na prvý pohľad niečo, bez čoho sa dá v pohode prežiť. Z domova do práce a späť môžeme prejsť po diaľnici, večer stráviť doma alebo v krčme a na cyklovýlet za peknou krajinou si zájsť do blízkeho zahraničia. Len sa potom nebojme priznať si to verejne a vyškrtnime radšej pozemkové úpravy z volebných programov a programových vyhlásení.
Bez ohľadu na to, že v slovenskom poľnohospodárstve je potrebné akútne riešiť užívateľsko-vlastnícke vzťahy, je rovnako potrebné nezabrzdiť opäť proces pozemkových úprav. Ak sa budeme naďalej na pozemkové úpravy pozerať výhradne optikou užívateľov, prípadne výhradne vlastníkov, nikdy nepríjmeme riešenie, ktoré je prospešné pre celú krajinu a spoločnosť.
Pre našu krajinu bude dobré, ak si uvedomíme, že hodnotu jednotlivých pozemkov zvyšujeme nielen ich skomasovaním (scelením), ale aj investovaním do infraštruktúry v krajine. Poľné komunikácie, cyklotrasy, biokoridory a biocentrá alebo stromoradia okrem svojej primárnej funkcie aj zvyšujú hodnotu a atraktivitu celej okolitej krajiny. Je teda investícia do pozemkových úprav zlou investíciou?
O pozemkových úpravách sa často hovorí, ako by boli akýmsi panským huncúcstvom, ktoré si môžeme dovoliť len v časoch, keď máme prebytočné rozpočtové prostriedky. Nie je to však práve naopak? Nemali by sme do krajiny investovať priebežne, aby raz, až sa zavrú brány závodov v niektorých výrobných odvetviach, sme tu mali vidiecku krajinu, ktorá uživí väčší počet pracujúcich v poľnohospodárstve, prípadne vo vidieckom turizme?
Presadzovanie pozemkových úprav Komorou pozemkových úprav SR je založené na presvedčení, že sa nemajú vykonávať (alebo tiež nevykonávať) len vtedy, ak slúžia konkrétnym parciálnym zájmom (raz veľkých, inokedy malých poľnohospodárov), ale že usporiadané pozemkové vlastníctvo je prospešné pre celú spoločnosť, vlastníkov, užívateľov, samosprávy i správcov štátneho majetku, teda že pozemkové úpravy z podstaty vykonávame vo verejnom záujme.
https://www.spucr.cz/pozemkove-upravy/pozemkove-upravy-a-tvorba-krajiny
