Pri sledovaní správ o problémoch s nelegálnymi stavbami postavenými bez povolenia na cudzích pozemkoch (áno, hovoríme napr. o rómskych osadách) sa odborník v oblasti usporiadania pozemkového vlastníctva musí čudovať a položiť si otázku: čo bráni štátu aby i tak nemalé prostriedky, ktoré na riešenie problému vyčleňuje, nepoužil na komplexné usporiadanie pozemkového vlastníctva v dotknutých katastrálnach územiach?
Evidentne tu absentuje existencia modelu, akým chce štát k vyriešeniu tohoto problému prispieť. Ide pritom o znemožnenie výkonu vlastníckych práv konkrétnych vlastníkov pôvodných pozemkov, ktoré je štátom tolerované v dôsledku vzniknutej sociálnej situácie.
Nejde však o neriešiteľný problém.