Vlastníctvo a užívanie poľnohospodárskej pôdy

Pridané používateľom Ing. Jozef Urban dňa Ut, 21/01/2020 - 10:56

V Slovenskej republike sa na rozdiel od západnej Európy uplatňuje užívanie poľnohospodárskej pôdy na nájomnom princípe, t.j. väčšinu obrábanej pôdy si poľnohospodárske subjekty prenajímajú od jej vlastníkov. Toto má zásadný vplyv na veľkosť užívacích parciel, a tým i na vzhľad a ekologickú stabilitu krajiny.
Prvým faktorom ovplyvňujúcim veľkosti užívacích parciel je počet poľnohospodárskych subjektov, ktoré v danom území hospodária. Tým druhým je počet vlastníckych pozemkov, t.j. parciel, ku ktorým sa viažu vlastnícke vzťahy. Ešte dôležitejším z hľadiska nakladania s pozemkom je počet tzv. spoluvlastníckych podielov, teda počet spoluvlastníkov jedného pozemku, pričom za celé územie hovoríme o počte vlastníckych vzťahov. Tretím faktorom je legislatíva upravujúca nakladanie s pozemkami a štvrtým je historický vývoj.
Na prvý pohľad by sme možno povedali, že čím je vyšší počet vlastníkov a vlastníckych pozemkov, tým bude aj vyšší počet pracovníkov v poľnohospodárstve. Niekde možno áno - u nás však nie, pretože vlastnícke pozemky vôbec nemusia byť, a vo veľkej väčšine ani nie sú, totožné s pozemkami užívacími.
Dochádza k paradoxnému javu, keď väčšia fragmentácia (rozdrobenosť) pozemkového vlastníctva (väčší počet vlastníckych parciel i vlastníckych vzťahov) vedie k homogenizácii užívania, t.j. k zväčšovaniu užívacích parciel. Na ilustráciu použijeme časť prezentácie prof. Skleničku (ČZU Praha, Konference 20 let pozemkových úprav, Praha 2011).

Predchádzajúcu formuláciu si môžeme preložiť do zrozumiteľnej reči asi takto: ak je počet vlastníckych vzťahov (počet všetkých spoluvlastníckych podielov) príliš veľký, je priemerná veľkosť spoluvlastníckeho podielu príliš malá na to, aby ju bolo možné efektívne užívať. Nie je už možné hospodárenie na vlastníckom princípe, zostáva len možnosť dať tieto spoluvlastnícke podiely k pozemkom do nájmu, samozrejme, so všetkými dôsledkami, ktoré užívanie na nájomnom princípe zahŕňa.
Zrejme najpodstatnejším faktorom ovplyvňujúcim  užívacie vzťahy k poľnohospodárskej pôde je spôsob financovania, resp.  dotovania agrosektora. Agrodotácie na jednotku plochy, tzv. priame platby, sú poskytované poľnohospodárskou platobnou agentúrou na podklade areálov LPIS, t.j. blokov  poľnohospodárskej pôdy, ktorých hranice sa nezhodujú s hranicami parciel podľa katastra nehnuteľností. 

Bez usporiadania a zjednodušenia vlastníckych vzťahov k poľnohospodárskej pôde neexistuje nijaký  spôsob, ako  poskytovanie agrodotácií podmieniť jednoznačnými  nájomnými vzťahmi  k prenajatým pozemkom.   Prípadný evidenčný systém (ktorému sa v budúcnosti možno nevyhneme) by bol vzhľadom na extrémne vysoký počet vlastníckych vzťahov a neaktuálny stav katastrálnych máp ťažkopádny a nečitateľný.
Ničmenej, dnes nemáme evidenčný systém užívacieho stavu a vlastník je oproti užívateľovi v značnej nevýhode. Keďže sa neužívajú pôvodné parcely (pre ich veľký počet, nevhodnú výmeru a tvar), spoluvlastnícke podiely, resp. celé parcely vo vlastníctve alebo nájme konkrétneho poľnohospodára, evidované väčšinou v registri EKN (na obrázku dole zelená), nemajú žiadny priamy súvis s užívacími blokmi LPIS, na ktoré poľnohospodári poberajú dotácie (žltá). Užívacie hranice sú podmienené akousi džentlmentskou dohodou medzi jednotlivými poľnohospodármi (zrejme na základe sumárnych výmer, na ktoré majú uzavreté nájmomné zmluvy), avšak vlastník nemá so skutočnou užívacou parcelou žiadny vzťah a je, dá sa povedať, mimo rozhodovania. Preto boli prípadné nároky vlastníkov, ktorí chcú samostatne podnikať v poľnohospodárstve riešené formou podnájmu (zákon č.504/2003, §12a). V praxi na príklade dole užívateľ troch susediacich blokov LPIS o výmere cca 360 ha má vo vlastníctve resp. nájme cez 300 spoluvlastníckych podielov. 

Problém by neodstránilo ani prípadné povinné evidovanie nájmov k pôvodným parcelám v katastri nehnuteľností, nakoľko by nebola možná ich previazanosť s užívacími blokmi LPIS, ktoré navyše slúžia výhradne na poskytovanie dotácii, nie na evidenciu užívania poľn. pôdy. Nie na všetku poľn. pôdu sa totiž poberajú dotácie a naopak, občas sa dotácie poberajú aj na pôdu, ktorá poľnohospodárskou nie je.
Na záver pripájame mapu katastra nehnuteľností s územím, kde boli vykonané komplexné pozemkové úpravy. Počet vlastníckych vzťahov bol zredukovaný približne na jednu desatinu, takže popri menšom počte nových parciel a ich väčšej výmere, je oveľa jednoduchšie aj uzavretie nájomných zmlúv, resp. prípadný podnájom. Na území, kde sú pôvodné parcely evidované v registri EKN je pri počte vlastníckych vzťahov rádovo v tisícoch až desaťtisícoch účinná kontrola oprávnenosti užívania až takmer nemožná - to je zároveň aj dôvod, prečo doteraz nebolo v SR poskytovanie tzv. priamych platieb podmienené jednoznačnými vlastníckymi alebo nájomnými vzťahmi.

Mapa: 
glqxz9283 sfy39587stf02 mnesdcuix8