Pozemkové úpravy sú fenoménom, ktorý si vynútil život a činnosť človeka v poľnohospodárskej krajine. Ich forma, ktorá je používaná v tom ktorom období, je produktom ľudského intelektu, technických a vedeckých poznatkov doby, v ktorej boli tvorené ich pravidlá.
Dôležité je uvedomiť si, že pozemkové úpravy sú opatrením, ktoré má pozitívny dopad súčasne na niekoľko oblastí nášho života. Projekty pozemkových úprav v danom území obsahujú vyriešené vlastnícke vzťahy k navrhovaným opatreniam, pričom zároveň rešpektujú prírodné pomery a technické obmedzenia. (Ing. Jozef Vanek)
Hoci sa nám pozemkové úpravy môžu javiť ako vynález posledných dvoch desaťročí, ich počiatky sú staré tak, ako samotná evidencia pôdy. Po zrušení nevoľníctva cisárskym patentom v r.1785, ale najmä po zrušení poddanstva a s tým súvisiacim nadobudnutím poľnohospodárskej pôdy jej držiteľmi došlo k prevratnej zmene vo vlastníckych pomeroch vo vtedajšom Uhorsku.
Zlom vo vývoji evidencie pozemkového vlastníctva na území dnešného Slovenska nastal po vydaní pozemnoknižného nariadenia č. 222 r. z. z 15. decembra 1855, ktorý upravoval postup pri zakladaní a vedení pozemkovej knihy. Založením pozemkovej knihy boli vytvorené podmienky pre budovanie právnej istoty a prehľadnosti o právnych pomeroch viažúcich sa na nehnuteľnosti.
Zakrátko došlo vplyvom uhorského dedičského práva k narastaniu počtu parciel i spoluvlastníkov, nevyhovujúcemu tvaru parciel a potrebe prvých komasácií.
Pozemkové úpravy nastupujú na scénu vždy vtedy, keď sa evidencia pozemkového vlastníctva i jeho užívací stav dostanú vplyvom zlých zákonov do stavu zložitosti a neprehľadnosti, ktorá vylučuje jeho zmysluplné užívanie resp. výkon vlastníckych práv. Vtedy nie je možné niektoré úkony súvisiace s vlastníctvom (scelenie alebo reálne rozdelenie pozemkov...) vykonať bežnými prostriedkami (kúpne a zámenné zmluvy, geometrické plány).
Pre lepšie pochopenie významu všetkých činností vykonávaných v rámci projektu pozemkových úprav je dôležité uvedomiť si, aké iné činnosti projekt pozemkových úprav nahrádza:
1. Zistenie vlastníctva: dnes sa obnova a aktualizácia vlastníctva vykonáva v samostatnom konaní prostredníctvom Registrov obnovenej evidencie pozemkov (ROEP), avšak pôvodne šlo o súčasť pozemkových úprav. V rámci projektu vyhotovujeme Register pôvodného stavu - súpis pozemkov s ich ohodnotením
2. Nové mapovanie: v rámci projektu vykonávame podrobné zameranie územia (účelové mapovanie polohopisu a výškopisu), komisionálne odsúhlasujeme stav jednotlivých druhov pozemkov (kultúr) v teréne
3. Nové usporiadanie pozemkov (scelenie, komasácia): je najdôležitejšou časťou projektu - vlastníkovi namiesto množstva jeho pôvodných pozemkov naprojektujeme niekoľko nových pozemkov
4. Plánovanie krajiny + investičná príprava: súčasťou projektu sú Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia, ktoré po schválení nahrádzajú rozhodnutie o umiestnení stavby (územné rozhodnutie). Výsledkom projektu sú aj pozemky vo vlastníctve obce určené na realizáciu (výstavbu) spoločných zariadení a opatrení (poľných ciest, vetrolamov...)
Iba spojením týchto činností do jedného konania, jedného projektu je možné dosiahnuť maximálnu efektívnosť a opodstatnenie pre ich vykonávanie. Skúsenosti hovoria, že mapovanie extravilánových častí katastrálnych území bez riešenia pozemkového vlastníctva nemá takmer žiadny pozitívny výstup. Rovnako tak krajinné plánovanie nerešpektujúce zložitosť vlastníckych vzťahov neopustí nikdy oblasť projektov a štúdií a nevstúpi do etapy realizácie projektu v teréne.
Významným výstupom projektu pozemkových úprav je detailné a dôsledné (s dôrazom na vlastnícke hranice) rozčlenenie celého územia na:
- súkromné pozemky, slúžiace na podnikanie v poľnohospodárstve, lesohospodárstve, agroturizme atď.
- verejné a spoločné priestory vo vlastníctve obce a štátu, slúžiace širokej verejnosti (štátne cesty, vodné plochy, biokoridory) alebo vlastníkom v danom území (poľné cesty, vetrolamy, remízky...)